Smolenice si akosi každý automaticky spája so zámkom, ktorý sa vypína nad týmto mestom. Niet sa čo čudovať, veď ako jeden z mála je v naozaj dobrom stave. Bývali v ňom viaceré významné šľachtické rodiny. Jedna z nich, rodina Pálff yovcov, ho na začiatku dvadsiateho storočia prerobila do dnešnej podoby. Pálff yovci v Smoleniciach víno nikdy nerobili, pretože tradícia pestovania viniča končila v Horných Orešanoch, ale mali ho radi. A nielen oni! Veď neďaleko odtiaľ, vo Zvončíne, objavil krásu tohto vinárskeho kraja aj František Hečko vo svojom Červenom víne. Tento kút Slovenska je naozaj niečím zaujímavý a aj preto sa manželia Peter a Kamila Križanovci pred dvomi rokmi rozhodli otvoriť vinotéku práve tu. Aj ich sprevádzalo víno už odnepamäti. Nesmelo chýbať na žiadnej rodinnej oslave. Bolo im vždy príjemným spoločníkom, ktorý im prinášal pôžitok, príjemné chvíle a nie starosti. Petrovi Križanovi robilo garde aj na jeho zahraničných pracovných návštevách. Na nich veľmi rád ochutnával to od miestnych vinárov a zisťoval, kde je posadená jeho kvalita. Navštevoval nielen krajiny, ktoré sa preslávili vínom už pred mnohými rokmi, ale aj Čiernu Horu, Rumunsko či Bulharsko. Štáty, ktoré sa dostali do hľadáčika enofi lov iba pred niekoľkými rokmi. Takto sa rozširoval jeho vinársky obzor, čo sa mu neskôr zišlo.
Inšpiráciu našli v Skalici
Raz, keď boli na návšteve v Skalici, navštívili aj miestnu vinotéku. Cítili sa tam veľmi dobre. Pri odchode vyšli von, pozreli sa na seba a obom v rovnakej chvíli napadlo to isté. Prečo by si aj oni nemohli otvoriť vinotéku? Po návrate domov nechali túto myšlienku ešte pár mesiacov latentne prežívať. A potom sa to stalo. Kamila urobila vo svojom živote zásadnú zmenu. V predchádzajúcej práci sa rozlúčila a začala zhromažďovať všetky potrebné dokumenty na otvorenie vinotéky. Ale najdôležitejšie bolo nájsť vhodný priestor. Ten najskôr hľadala v neďalekej Trnave, ale tam nenašla to pravé miesto. V tom období bol na hlavnej ulici v Smoleniciach voľný obchodný priestor, na ktorý ju upozornili jej dobrí priatelia. Pôvodne tam malo byť mäsiarstvo, ale jej sa tak zapáčil, že si ho už nenechala vziať. Tak nakoniec otvorili vinotéku tam, kde ich všetci poznajú, v rodných Smoleniciach.
Výber vín nebol jednoduchý
Predtým ako ju otvorili sa Peter s Kamilou vybrali na Malokarpatskú vínnu cestu. Chceli ochutnať vína z tejto oblasti. Hľadali tie, ktoré by ich niečím zaujali. Vtedy boli veľmi kritickí a viaceré z nich by na pult vinotéky nikdy nepostavili. Pochopili, že musia vsadiť na kvalitu a vyberať iba vína, ktoré im chutia. Všetky, ktoré ponúkajú dnes, prechutnali, aby ich zákazníkom vedeli čo najdôveryhodnejšie opísať. Pre tých, ktorí aj potom ostanú nerozhodní, neváhajú otvoriť fľašu, o ktorú prejavili záujem. Môžu z nej ochutnať za pohár a potom sa rozhodnúť. Prvé mesiace po otvorení si pozývali vinárov, aby robili prezentácie. Vždy pozorne počúvali a časom sa to naučili aj oni. Najmä Peter Križan sa v predstavovaní vín našiel. Opisy vín vždy konzultuje s konkrétnymi
vinármi a zo získaných informácií sa snaží vytvoriť aj zaujímavý príbeh. Petrova práca si vyžaduje aj znalosť cudzích jazykov. To sa mu teraz veľmi zíde, pretože zahraničným turistom, ktorí sem chodievajú pomerne často, vie poskytnúť výklad aj v inej reči ako slovenčine. Takto si získal aj jedného zákazníka z Japonska, ktorého sem zaviali pracovné povinnosti. Keď sa s ním stretol prvýkrát, vinotéka bola tesne pred otvorením. Peter bol v pracovnom, keď sa vo dverách zjavila zvedavá japonská tvár. Napriek tomu nevšednému hosťovi podal podrobný výklad o slovenských vínach v anglickom jazyku. Ten to tak ocenil, že odvtedy vždy keď príde do Smoleníc, zastaví sa aj u ich.
Práca so zákazníkmi
Zo začiatku si mysleli, že sudové víno bude tvoriť väčšinový podiel z ich predaja. Chceli ním uspokojiť ľudí s rôznymi chuťovými preferenciami, tak hneď od začiatku mali v ponuke až dvanásť rozličných odrôd. S takou širokou ponukou sme sa doteraz nestretli v žiadnej vinotéke. Skutočnosť však bola iná. Predaj ľašového vína sa rozbehol tak, že museli dorobiť ďalšie police. Za týmto úspechom však stojí mravenčia práca oboch manželov. Kamila a Peter sa snažili osloviť čo najviac ľudí. Jednou z najúspešnejších ciest sa stal internet. Na sociálnej sieti začali svojich priaznivcov informovať o pripravovaných akciách. Okrem toho každý pondelok vyberú nejaké víno, ktoré bližšie predstavia a celý týždeň ho predávajú za zvýhodnenú cenu. Robia to pre ich stálych zákazníkov. Tí si na to tak zvykli, že sa už nevedia dočkať nového týždňa. Na Malokarpatskej vínnej ceste je ich vinotéka posledným miestom vínnej túry. Návštevníkov tu nerátajú na tisícky ako v iných zastávkach, ale tí, ktorí neváhajú prísť až sem, majú možnosť zažiť pútavé rozprávanie o vínach z úst Petra Križana. Na prvých ročníkoch museli, podľa pravidiel MVC, poskytnúť svoje priestory aj niektorému vinárovi z Malokarpatskej vinárskej oblasti. Ak chceli predstaviť aj vína z ich vinotéky, do ich priestorov sa zmestil iba jeden. To sa im zdalo byť voči ostatným vinárom nie fér. Tak sa rozhodli prehovoriť s vedením MVC. Vysvetlili im, že poslaním vinotéky je zhromažďovať, hodnotiť a degustovať vína a až potom ich ponúknuť zákazníkom. Vedenie MVC súhlasilo s ich fi lozofi ou, urobilo výnimku a povolilo im urobiť vlastnú kolekciu vín bez toho, aby museli osobitne prezentovať iba jedného vinára.
Pohrávajú sa s myšlienkou, že by do sortimentu zaradili aj zahraničné vína. Ešte sa k tomu neodhodlali, pretože veľa ich klientov je stále zo zahraničia a tí, ako suvenír, kupujú radšej víno zo Slovenska, ku ktorému, ako pridanú hodnotu, ponúkajú aj príbeh. Ten potrebuje každé víno, aby sa stalo zaujímavejším.
Galéria vo vinotéke
Okrem vína vo vinotéke návštevníkov čaká aj niekoľko originálnych umeleckých diel. Táto malá Galéria tu vznikla úplne náhodou. Pri zariaďovaní rozmýšľali nad výzdobou a Kamilu napadlo, že by sem mohli dať obrazy, ktoré namaľovala ich dcéra. Nápad sa ukázal ako dobrý a postupne sem prinášali svoje diela aj priatelia ich dcéry. Nové diela umiestňujú po stenách a takto sa snažia podporiť mladých talentovaných umelcov. Príjem z toho nemajú žiadny, ale ak sa niekomu niektoré dielo zapáči, dajú mu vizitku autora, aby sa s ním mohol dohodnúť na cene. Postupne Galériu rozšírili a doplnili sortiment o ďalšie zaujímavé „kúsky“ ručne vyrábanej keramiky, ktoré sa dajú aj kúpiť. Časom sa to ukázal byť celkom dobrý krok, pretože určitá časť zákazníkov kupuje víno ako darček a ten, kto chce svojich blízkych potešiť aj niečím naozaj originálnym, si tu určite vyberie. Táto časť vinotéky, aj keď to pôvodne ani nemali v úmysle, veľmi vkusne doplnila interiér. Obaja sa zhodli, že teraz začína ich vinotéka nadobúdať vysnívaný obraz. Veď od začiatku ju chceli urobiť tak, aby sa tu ľudia cítili dobre. Chceli by, aby sem ich zákazníci chodili ako na návštevu k priateľom a nie ako do obchodu.